Farský úrad

FARNOSŤ OD 20. STOROČIA

FARNOSŤ OD 20. STOROČIA

Rozpad monarchie a vznik nových štátov po skončení 1. svetovej vojny znamenali aj rozpad cirkevných štruktúr na Slovensku. Hlavne v oblasti Bratislavy a Trnavy, kde Ostrihomská cirkevná provincia sa prelínala cez hranice dvoch štátov. Táto skutočnosť si vyžadovala reorganizáciu aj v cirkevnej sfére. Farnosť Blatné patrila do roku 1918 do arcibiskupstva ostrihomského a seneckého dekanátu. Jej patrónom bol gróf Pálfy. Po vzniku ČSR vznikla samostatná Trnavská diecéza.

MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI

V rámci uskutočnenej pozemkovej reformy boli rozparcelované aj majetky grófa Andrášiho - vel'kostatok Trlinok. K tomuto majetku patrili aj viaceré hospodárske objekty a pod patronátom boli cirkevné majetky kostol a veža, farská budova, hospodárske budovy a ohrada. Majetky zostali cirkevné, pričom ešte do roku 1930 bol patrónom farnosti gróf Emmanuel Andráši. Takéto závažné zmeny si však vyžadovali aj zmeny v osobných postojoch.
Ešte za farára Czapalaya sa v roku 1933 začali práce na oprave kostola. Štefan Czapalay odišiel 1. mája 1934 za farára do Dolného Ohája. Tento pastier blatnianskych duší, ktorý si nie vždy vedel k ním nájsť tú správnu cestu zomrel 10. júna 1957 ako 71 ročný na dôchodku v rodných Psiaroch, kde je i pochovaný.
Jozef Révay administroval Blatné ako čatajský farár od 1. mája 1934 do 1, septembra 1935. V tento deň začal v Blatnom pôsobiť Dr. Gašpar Radošínsky. Kňaz, na ktorého s úctou spomínali naši otcovia a s veľkým obdivom ho majú v pamäti aj žijúci súčasníci. Doktor filozofie a teológie vysokoškolský profesor sa narodil v Ostrove 20. októbra 1907. Do Blatného prišiel z Bratislavy, z Nového Mesta (Blumentál), kde pôsobil ako kaplán.
Dr. Radošínsky výrazne zaktivizoval náboženský, ale aj spoločenský život v obci.
Už v roku 1936 zabezpečil opravu orgánu, ktorú uskutočnil K. Bednár z Bratislavy. V roku 1938 reštauroval celý kostol. Hlavnými reštaurátormi boli pán Kuss s manželkou a pán Forman. Vytvorili nové fresky: nad sanktoáriom obraz svätej rodiny, v lodi
Ježiša obraz Pána Ježiša prechádzajúceho obilným polom a obraz vierozvestov svätého Cyrila a Metoda, nad orgánom obraz posledného súdu. V pravej časti za oltárom Panny Márie Sedembolestnej bol namaľovaný obraz Panny Márie Lurdskej. Tí, ktorí si pamätajú viac hovoria, že na chóre po stranách orgánu boli maľby svätej Kataríny na pravej strane a svätého
Alojza na strane ľavej. Rekonštrukcia sa robila zo zbierok veriacich. Kedˇ si uvedomíte, že sa schyľovalo k 2. svetovej vojne a zároveň sa začalo aj so zbierkami na stavbu kultúrneho domu, ktorý tiež financovali veriaci, je nám zrejmé, že nový dôstojný pán bol mimoriadne agilný, obetavý, obl'úbený, vedel to s ľuďmi a mal zvláštnu charizmu. Len tak môžme veriť tomu, čo sa vo farnosti za 10-15 rokov dokázalo vybudovať a obdivovať obetavosť a štedrosť našich otcov a dedov.

FARNOSŤ V ČASOCH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vznik Slovenského štátu a Viedenská arbitráž vedúca k odtrhnutiu historických slovenských južných území od Slovenska znamenali opätovnú reorganizáciu cirkevnej správy. Pretože Senec bol pridelený Maďarsku, naša farnosť bola zaradená pod
dekanát Pustý Fedýmeš, presnejšie: Dekanský úrad Ivanka pri Dunaji v Pustom Fedýmeši. To však nemalo za následok pokles cirkevných aktivít v Blatnom, práve naopak.
Dlhé roky bol pýchou Blatného kultúrny dom - kino, ktorý v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa stal známy snáď na celom západnom Slovensku. Čo mu však predchádzalo a ako vlastne vznikol?
Táto myšlienka sa začala realizovať oznámením Dr. Radošínskeho dňa 20. mája 1939, že na svojom pozemku (rozumej cirkevnom) mieni postaviť Hlinkov kultúrny dom. V tom čase mal sídlo v Blatnom Notársky úrad, notárom bol František Joóš a starostom obce Ján Šarmír. Na výstavbu pripadli do úvahy tri pozemky: parcela číslo 5 uprostred dediny, pri ceste na Šenkvice, šírky 15 m, na ktorej bol vysadený vinohrad: parcela č. 409 nachádzajúca v extraviláne obce. Parcelu využíval farský úrad a bola predtým vo vlastníctve grófa Andrášiho. V tom čase boli na nej nasadené zemiaky a pretože bola na svahu, ktorý sa skláňal k potoku, nevyhovovala na výstavbu. Výstavbu sa rozhodli vykonať na parcele č. 4 pri kostole. Na nej bola stará stodola a pôda sa zvažovala od kostola k potoku. Bolo rozhodnuté postaviť kultúrny dom Hlinkovej gardy práve na tomto pozemku. V priebehu jediného roka, čo je aj na naše časy nepredstaviteľné, farníci postavili kultúrny dom.
Rast záujmu občanov o veci verejné, o budovanie si vlastnej identity a budúcnosti sa prejavil aj v náboženskej oblasti. Zvýšila sa aktivita a snaha o zachovanie cirkevných pamiatok v obci. V roku 1943 sa vytvorila základňa svätého kríža, sochy a kaplnky, ktorá vytvorila 900 Ks, vznikla školská základňa so základňou istinou 300 Ks, základňa zvonov vo výške 2992.33 Ks, základňa svätého hrobu 80,- Ks.
12. júla 1944 vykonal dekan z Ivanky pri Dunaji revíziu hospodárenia vo farnosti za rok 1943. Dozvedáme sa že katolíkov v dedine žilo 1790, inovercov 10. Na organizáciu cirkevného života bola zriadená Farská rada katolíckej akcie. Jej členmi boli organista, kostolník, misijný náčelník a iní zvolení obyvatelia. Účasť na bohoslužbách bola charakterizovaná ako hojná. Zaznamenal však aj pokles záujmu o veci náboženské, keď počet prijímajúcich 6500 za rok charakterizoval ako úpadok, ktorý bol spôsobený odchádzaním ľudí za prácou do mesta.
Po skončení vojny sa uskutočnila menová reforma - výmena starých korún slovenských.
Po roku 1946 nastala opäť reorganizácia a farnosť Blatné patrila pod senecký dekanský okres so sídlom v Pustom Fedýmeši. Od roku 1947 prináležala do cíferského dekanského okresu so sídlom v Pustých Úl'anoch.
V roku 1947 bolo vo farnosti 1780 katolíkov a 3 inoverci. V tomto roku ešte stačil dôstojný pán Radošínsky dokončiť a posvätiť krásne sakrálne miesto, ktoré sa pre Blatné stalo symbolom - Lurdskú jaskyňu. Postavili ju sami farníci a kamene na stavbu vozili na vozoch až z lomu v Malých Karpatoch nad Cajlou. Celkové výdavky na jej výstavbu boli vo výške cca 140 000,- Kčs. Z toho sa 130 000,- získalo zo zbierok.

50. ROKY 20. STOROČIA.

50. roky znamenali tvrdý nástup proti cirkvi. Režim si nevyberal spôsoby ani prostriedky. Nepohodlným a nežiadúcim sa stal aj aktívny dôstojný pán Radošínsky. 4. decembra 1950 odišiel do Dubovej pri Modre. Tento náš duchovný pastier, ktorého dielo pre Blatné možno porovnať s jeho predchodcami Andrejorn Scherim a Jánom Rajcim odovzdal dušu Pánovi v Gajaroch ako správca farnosti 9. máji 1974.
Pãťdesiate roky. Snaha nielen o potlačenie práv, občianskeho ducha, a myslenia občanov, ale úplnú likvidáciu cirkvi. ,Súdruhovia“ si bez akéhokol'vek obalu urobili z kostolov, či farských majetkov sklady, úložištia a podobne.

Boli zakázané náboženské verejné akcie a museli byť na ne dané povolenia.
Zákonom č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme bolo rozhodnuté vykúpiť cirkevnú pôdu.
V tomto trende bolo i obsadzovanie farností. Kto bol aktívny, bol nežiadúci a tak prichádzalo často k výmenám farárov vo farnostiach. Bernard Pobuda pôsobil v Blatnom len od 1. januára 1951 do 2. marca 1952. Narodil sa 2.1.1913 v Radošovciach a do blat-nianskej farnosti prišiel zo Serede, kde pôsobil ako kaplán, aby krátko nato odišiel do Litavy. Po ňom ako senecký farár dočasne administroval Blatné od 2. marca 1952 do 1. septembra 1952 Vojtech Klein, Doba bola ťažká pre veriacich, ale najmä pre kňazov. Blatňania sa konečne dočkali na trvalejšiu dobu svojho farára. Z Pečeníc nastúpil dňom 1. septembra 1952 Štefan Hudec. Narodil sa 26.11.1910 v Zlatých Moravciach, kde bol aj pochovaný, keď náhle odovzdal dušu Pánovi ako 46 točný v Blamom 7. I .1957.
Dr. Anton Jurkech SVD prišiel do Blatného 1. februára 1957 zo Sološnice. Narodil sa v Pružine 7. 6. 1913. Po dvadsiatich rokoch zabezpečil opäť opravu organu, ktorú vykonal Vojtech Berne a 26. februára 1957 zazneli opäť jeho obnovené tóny. Za jeho pôsobenia sa urobila d'aľšia veľká vonkajšia oprava kostola. Vymenila sa omietka a fasáda sa pokryla brizolitom. V tomto čase sa otvorila i kovová guľa v špici veže, podľa vyjadrenia pamätníkov sa v nej nachádzali listiny z čias postavenia a vysvätenia chrámu z 18. storočia. Pôvodná hlinená dlažba bola vymenená za kamennú a pri oprave otvorili aj kryptu nachádzajúcu sa pod kostolom. Vstup do nej sa nachádza v prednej časti lode kostola pred lavicami a v súčasnosti je zamurovaný dlaždicami. Našli v nej pozostatky pravdepodobne miestnych kňazov, ktorí zomreli vo farnosti. Farár Jurkech svojou aktivitou nebol prijateľný pre vtedajších mocipánov. Zariadili jeho preloženie a tak 1. januára 1959 odišiel do Dolných Plachtiniec. Zomrel v roku 2000 v Beckove na odpočinku.
Nie dlho pôsobil v Blatnom aj dôstojný pán Jozef Mášik. Prišiel z Hájskeho 1. januára 1959 a už 4. mája 1961 odišiel v Blatnom do večnosti 4.5.1961.
Dr. Emil Funczik, 1. júla 1961 — 1. - júla 1968 sa narodil v Mojmírovciach 9.11.1892. Do Blatného prišiel z Čataja 1. júla 1961. Pôsobil tu do 1. júla 1968, kedy odišiel do Bratislavy, kde zomrel 15. marca 1972. Bol profesorom na Teologickej fakulte. Za jeho pôsobenia 5. júla 1964 F. Majožík-Ferenc uskutočnili opravu organu.
Najplodnejšie roky svojho života strávil Michal Jurišič v blatnianskej farnosti, kde pôsobil od 1. júla 1968 do 2. júna 1993. Pochádzal zo Zelenča (narodený 25. 1. 1913) a do Blatného prišiel z Hontianskych Trstian.
Za jeho pôsobenia bola uskutočnená dôležitá rekonštrukcia kostola, ktorá však po vonkajšej stránke mala negatívny dopad na jeho historickú hodnotu. Po duchovnej stránke bol interiér kostola prispôsobený liturgickým predpisom, platným po II. vatikánskom koncile. Kým pred koncilom bol stredobodom liturgických obradov hlavný oltár s bohostánkom, na ktorom sa slúžila svätá omša chrbtom k ľudu, po koncile, veriaci viac zapájajú do bohoslužieb. Centrum obradov sa presunulo na obecný stôl stojací v strede sanktuária.
Vďaka obetavej práci dôstojného pána Jurišiča sa v priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vymenila dlažba v kostole, zakúpili sa nové obrazy krížovej cesty, Vymenili sa kostolné lavice. Michal Král'ovič vyhotovil nové spovedelnice, obetný stôl, ambón a rámy na obrazy krížových ciest. Zaviedlo sa elektrické kúrenie. Opravila sa kostolná veža.
Michal Jurišič pôsobil v Trnave ako člen Cirkevného súdu, vykonával funkciu obhajcu manželského zväzku. Bol profesorom náboženstva na dievčenskom cirkevnom gymnáziu v Trnave. Zomrel v Blatnom 2. 6. 1993, kde je aj pochovaný.
Po smrti vdp. Jurišiča až do roku 1992 Blatné vlastného farára nemalo. Od 1. 3. 1996 - počas choroby vdp. Jurišiča - sa stal administrátorom farnosti dekan Ján Zabák, farár v Čataji. Narodil sa 28. 11. 1933 vo Veľkom Záluží a do Čataja prišiel z Bratislavy, kde od roku 1973 do 1990 spravoval farnosť Nové Mesto.
Spustnutá fara na chvíľu ožila, ked' bol do farnosti pridelený výpomocný kňaz páter Mgr. Peter Kolarovič, OP dňa 1. septembra 1994. Okrem vykonávania všetkých liturgických obradov venoval sa hlavne deťom, chorým a núdznym - ktorí po jeho odchode /na jeseň 1997/ do kláštora dominikánov v Košiciach na nebo dodnes s láskou spomínajú. Počas administrovania dekana Zabáka sa uskutočnila ďalšia rozsiahla rekonštrukcia kostola v roku 1995 a 1996. Najprv sa v roku 1995 zabezpečili odvodňovacie práce okolo kostola a inštalovali sa nové medené strešné zvody. Bohužiaľ neprežili ani mesiac, pretože neunikli pozornosti nečestných ľudí, ktorých neodradil ani Boží stánok a odcudzili ich. V nasledujúcom roku sa uskutočnila rekonštrukcia interiéru: reštaurátorské práce, maľovka, vybudovanie nového osvetlenia, zariadenia sanktuária. Mal'ovka a reštaurátorské práce boli prispôsobené opäť pôvodnému barokovému štýlu interiéru. Hlavným reštaurátorom bol Pavol Stacho, ktorý premaľoval celý interiér kostola spolu s oltármi. Zrekonštruoval aj obraz svätého Vojtecha a obnovil štukovú výzdobu. Opravil všetky sochy a premaľoval do farby slonovej kosti, čo viac zodpovedá barokovému slohu. Na strop kostola majster Stacho opäť namaľoval fresky, zná- zorňujúce biblické výjavy.
Zariadenie sanktuária - nový obetný stôl, ambón, lavice v sanktuáriu, ladiace s celkovým interiérom kostola a opravu hlavného oltára vyhotovíl umelecký stolár Ján Jankovič.
V kostole sa inštalovalo ozvučenie a Mgr. Peter Reiffers z Trnavy 15. septembra 1995 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie sa rozoznel opravený organ.

ZAČIATOK 21.STOROČIA

Marián Horváth.
Narodil sa 8. 11. 1960 v Modre. Vysvätený za kňaza bol 16. 6. 1985
Odvtedy pôsobil: od roku 1985 ako kaplán Banská Štiavnica. od 1987 kaplán Bratislava – Dóm sv. Martina, od 1990 ako administrátor Dvorníky nad Váhom, od 1997 ako administrátor Kaplna, Blatné filiálka do 30.6.2004, od 2006 ako administrátor v Rohove.
Počas jeho pôsobenia ako administrátor v Kaplnej mal v správe aj farnosť Blatné do roku 2004. Okrem pozdvihnutia duchovného života vo farnosti /stretnutia s mladými, obetavosť pri práci s chorými, duchovné cvičenia, púte do Medžugoria, Ríma, do Sanktoária Božieho milosrdenstva v Poľsku/ sa za jeho účinkovania v Blatnom sa začalo v roku 2002 aj s výstavbou novej farskej budovy a v roku 2004 sa dobudovala faru tak, aby Blatnému otec arcibiskup po dlhých viac ako desiatich rokoch opäť prideliť vlastného správcu farnosti Romana Stachoviča, po príchode ktorého bola fara úplne dokončená.

Roman Stachovič pôsobil v Blatnom od 1.7.2004 do 30.6.2009. a ktorý svojou charizmou, pracovitosťou a obetavosťou sa snažil o ďaľšie pozdvihnutie duchovného života farnosti. Narodil sa 20.9.1974 v Myjave v rodine lesného inžiniera Jozefa Stachoviča a detskej lekárky Paulíny rod. Maťkovej. Má staršiu sestru Renátu a mladšieho brata Andreja. Základnú školu absolvoval v Myjave a Strednú lesnícku školu v Banskej Štiavnici. Po maturite bol prijatý do kňazského seminára v Bratislave, kde začal Teologické štúdiá v r.1992 na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte. Po troch rokoch ho otec arcibiskup Mons. Ján Sokol poslal na štúdiá do Ríma, kde študoval na Pápežskej Univerzite Svätého Kríža v rokoch 1995 – 2000.
Diakonské svätenie prijal 26.9.1998 v Trnave. Diakonskú službu počas nasledujúcich vianočných a veľkonočných prázdnin konal v rodnej Myjave.
Kňazské svätenie prijal 3.7.1999. Primičnú sv. omšu - zrejme prvú v histórii Myjavy - mal v pondelok 5.7.1999 na slávnosť sv. Cyrila a Metoda. Počas júla zostal vypomáhať na Myjave, v auguste v Kalnej nad Hronom a potom počas Vianoc a Veľkej noci vo farnosti Bzovík.
Po ukončení štúdií bol od 1.8.2000 kaplánom v Dóme sv. Martina v Bratislave, potom od 1.7.2001 v Bratislave - Dúbravke. Od 15.7.2003 bol administrátorom farností Rohov a Chropov a od 1.7.2004 bol administrátorom farnosti Blatné pri Senci. Zároveň prednášal ako odborný asistent na RK CMBF UK v Bratislave pastorálku a liturgiku. Od l.7.2009 bol ustanovený otcom arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským za farára do Skalice a zároveň aj dekanom Skalického dekanátu.
Počas jeho pôsobenia bola dokončená a vysvätená nová fara, uskutočnená rekonštrukcia interiéru kostola, a bol veľmi obetavým duchovným otcom farnosti.
Od 1.7.2009 je farnosť pod správou dekana Jozefa Slamku, ktorý do Blatného prišiel zo Zohoru, kde pôsobil od 1.7.1995.
Narodil sa 17.10.1941 v Bábe. Bol vysvätený 27.6.1965 s následným pôsobením ako kaplán v Tvrdošovciach 1965 , vo Vrbovom 1967, v Nových Zámkoch 1969 a v Bratislave – Blumentáli 1975. Od roku 1975 pôsobil ako adm. vo Vysokej na Morave a od 1981 v chráme S. Mikuláša v Trnave ako dekan trnavského dekanátu. Od 1.7.1995 bol farárom v Zohore. Od 14.2.2008 pôsobí v Bratislavskej arcidiecéze.
Už hneď po príchode do Blatného od 1.7.2009 zabezpečil okrem bežným pastoračných činností výmenu ústredného kúrenia v kostole, interiérové úpravy v kostole a v súčasnosti sa pripravuje významná rekonštrukcia – výmena okien kostola.

Zdroj: Ing. S. Fekete a kol. , V svetle siedmich tisícročí, Kasico, Bratislava 1991, skrátené. (doplnené po súčasnosť HM)


| Autor: administrator | Vydáno dne 31. 03. 2011 | 1043 přečtení | Informační e-mailVytisknout článek
:: vyhľadávanie ::
<<  Október  >>
PoUtStŠtPiSoNe
  1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31   
:: kontakt ::

RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV,
Farnosť Blatné,
Šarfická 91/2
90082 Blatné

IČO: 34013504

č. telefónu: 033 / 6459302

Dekan Jozef Slamka
farár

Právna forma:
721 Cirkevná organizácia

Odvetvie ekonomickej činnosti – hlavná činnosť (OKEČ):
91310 Činnosť cirkevných organizácií

powered by phpRS