Farský úrad

FARNOSŤ OD 20. STOROČIA

FARNOSŤ OD 20. STOROČIA

Rozpad monarchie a vznik nových štátov po skončení 1. svetovej vojny znamenali aj rozpad cirkevných štruktúr na Slovensku. Hlavne v oblasti Bratislavy a Trnavy, kde Ostrihomská cirkevná provincia sa prelínala cez hranice dvoch štátov. Táto skutočnosť si vyžadovala reorganizáciu aj v cirkevnej sfére. Farnosť Blatné patrila do roku 1918 do arcibiskupstva ostrihomského a seneckého dekanátu. Jej patrónom bol gróf Pálfy. Po vzniku ČSR vznikla samostatná Trnavská diecéza.

MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI

V rámci uskutočnenej pozemkovej reformy boli rozparcelované aj majetky grófa Andrášiho - vel'kostatok Trlinok. K tomuto majetku patrili aj viaceré hospodárske objekty a pod patronátom boli cirkevné majetky kostol a veža, farská budova, hospodárske budovy a ohrada. Majetky zostali cirkevné, pričom ešte do roku 1930 bol patrónom farnosti gróf Emmanuel Andráši. Takéto závažné zmeny si však vyžadovali aj zmeny v osobných postojoch.
Ešte za farára Czapalaya sa v roku 1933 začali práce na oprave kostola. Štefan Czapalay odišiel 1. mája 1934 za farára do Dolného Ohája. Tento pastier blatnianskych duší, ktorý si nie vždy vedel k ním nájsť tú správnu cestu zomrel 10. júna 1957 ako 71 ročný na dôchodku v rodných Psiaroch, kde je i pochovaný.
Jozef Révay administroval Blatné ako čatajský farár od 1. mája 1934 do 1, septembra 1935. V tento deň začal v Blatnom pôsobiť Dr. Gašpar Radošínsky. Kňaz, na ktorého s úctou spomínali naši otcovia a s veľkým obdivom ho majú v pamäti aj žijúci súčasníci. Doktor filozofie a teológie vysokoškolský profesor sa narodil v Ostrove 20. októbra 1907. Do Blatného prišiel z Bratislavy, z Nového Mesta (Blumentál), kde pôsobil ako kaplán.
Dr. Radošínsky výrazne zaktivizoval náboženský, ale aj spoločenský život v obci.
Už v roku 1936 zabezpečil opravu orgánu, ktorú uskutočnil K. Bednár z Bratislavy. V roku 1938 reštauroval celý kostol. Hlavnými reštaurátormi boli pán Kuss s manželkou a pán Forman. Vytvorili nové fresky: nad sanktoáriom obraz svätej rodiny, v lodi
Ježiša obraz Pána Ježiša prechádzajúceho obilným polom a obraz vierozvestov svätého Cyrila a Metoda, nad orgánom obraz posledného súdu. V pravej časti za oltárom Panny Márie Sedembolestnej bol namaľovaný obraz Panny Márie Lurdskej. Tí, ktorí si pamätajú viac hovoria, že na chóre po stranách orgánu boli maľby svätej Kataríny na pravej strane a svätého
Alojza na strane ľavej. Rekonštrukcia sa robila zo zbierok veriacich. Kedˇ si uvedomíte, že sa schyľovalo k 2. svetovej vojne a zároveň sa začalo aj so zbierkami na stavbu kultúrneho domu, ktorý tiež financovali veriaci, je nám zrejmé, že nový dôstojný pán bol mimoriadne agilný, obetavý, obl'úbený, vedel to s ľuďmi a mal zvláštnu charizmu. Len tak môžme veriť tomu, čo sa vo farnosti za 10-15 rokov dokázalo vybudovať a obdivovať obetavosť a štedrosť našich otcov a dedov.

FARNOSŤ V ČASOCH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vznik Slovenského štátu a Viedenská arbitráž vedúca k odtrhnutiu historických slovenských južných území od Slovenska znamenali opätovnú reorganizáciu cirkevnej správy. Pretože Senec bol pridelený Maďarsku, naša farnosť bola zaradená pod
dekanát Pustý Fedýmeš, presnejšie: Dekanský úrad Ivanka pri Dunaji v Pustom Fedýmeši. To však nemalo za následok pokles cirkevných aktivít v Blatnom, práve naopak.
Dlhé roky bol pýchou Blatného kultúrny dom - kino, ktorý v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa stal známy snáď na celom západnom Slovensku. Čo mu však predchádzalo a ako vlastne vznikol?
Táto myšlienka sa začala realizovať oznámením Dr. Radošínskeho dňa 20. mája 1939, že na svojom pozemku (rozumej cirkevnom) mieni postaviť Hlinkov kultúrny dom. V tom čase mal sídlo v Blatnom Notársky úrad, notárom bol František Joóš a starostom obce Ján Šarmír. Na výstavbu pripadli do úvahy tri pozemky: parcela číslo 5 uprostred dediny, pri ceste na Šenkvice, šírky 15 m, na ktorej bol vysadený vinohrad: parcela č. 409 nachádzajúca v extraviláne obce. Parcelu využíval farský úrad a bola predtým vo vlastníctve grófa Andrášiho. V tom čase boli na nej nasadené zemiaky a pretože bola na svahu, ktorý sa skláňal k potoku, nevyhovovala na výstavbu. Výstavbu sa rozhodli vykonať na parcele č. 4 pri kostole. Na nej bola stará stodola a pôda sa zvažovala od kostola k potoku. Bolo rozhodnuté postaviť kultúrny dom Hlinkovej gardy práve na tomto pozemku. V priebehu jediného roka, čo je aj na naše časy nepredstaviteľné, farníci postavili kultúrny dom.
Rast záujmu občanov o veci verejné, o budovanie si vlastnej identity a budúcnosti sa prejavil aj v náboženskej oblasti. Zvýšila sa aktivita a snaha o zachovanie cirkevných pamiatok v obci. V roku 1943 sa vytvorila základňa svätého kríža, sochy a kaplnky, ktorá vytvorila 900 Ks, vznikla školská základňa so základňou istinou 300 Ks, základňa zvonov vo výške 2992.33 Ks, základňa svätého hrobu 80,- Ks.
12. júla 1944 vykonal dekan z Ivanky pri Dunaji revíziu hospodárenia vo farnosti za rok 1943. Dozvedáme sa že katolíkov v dedine žilo 1790, inovercov 10. Na organizáciu cirkevného života bola zriadená Farská rada katolíckej akcie. Jej členmi boli organista, kostolník, misijný náčelník a iní zvolení obyva